Prečo je migračná kríza poučná a potrebná pre pochopenie budúceho vývoja

Autor: Martin Drobena | 6.5.2016 o 9:00 | (upravené 6.5.2016 o 9:36) Karma článku: 2,00 | Prečítané:  457x

Postavil som si pred seba otázku, prečo sa v spoločnosti nevedie faktická diskusia na tému migračnej krízy, podporená štatistikou, dátami a faktami posledných rokov. Diskusia o tom, ako sa dá kríza zvládnuť a čo príde potom.

Ak sa opýtate kohokoľvek v Európe, aby pomenoval tri najväčšie problémy, ktoré trápia ľudí, určite popri nezamestnanosti a zdravotných problémoch to bude ako veľký civilizačný problém práve migračná kríza. Na oportunistickej vlne všeľudového odporu sa vezú politici, ktorí si myslia, že práve oni sú povolaní bojovať z pomyselným sedemhlavým drakom, ktorého každá hlava predstavuje nenávistného sýrskeho či irackého moslima, černošského kriminálnika zo Somálska, či fanatického blázna z Iránu, vo väčšine prípadov opásaného výbušninou s krvavými očami čakajúc kedy niekoho z nás bude môcť bodnúť zakrivenou šabľou do chrbta. Ako to vlastne je s nami a s našim vnímaním celej situácie, ktorá sa vyhranila v minulom roku? Dokážeme vôbec pochopiť osudy týchto ľudí a ich motiváciu, ktorou mnohí opovrhujeme?

Masmédiá nám podsúvajú obrazy migrantov preliezajúcich zátarasy na hraniciach, vyskakujúcich z vlakových vozňov či pochodujúcich pozdĺž diaľnice obkolesených mužmi zákona či vojakmi mieriacimi na nich ostrými. Pokúšajú sa tak vytvoriť z nich obraz votrelcov, ničiteľov našej civilizácie a násilníkov, ktorým nič nie je sväté. Len málokedy sa nám dostane príležitosti zhliadnuť ich domovy zničené náletmi, krvavými stretmi znepriatelených strán či rozvrátené fanatickými skupinami hlásiacimi sa k nepochopiteľným ideológiám. Ale toto je len začiatok a my by sme sa mali pripraviť na omnoho väčšie sťahovanie národov ako na milión utečencov z nestabilných regiónov Blízkeho východu či zaostalých krajín Afriky.

Ale aby som nezostal len v rovine emócií a neznížil sa na úroveň komunikácie politikov, poďme sa spolu pozrieť na fakty. Úrad vysokého komisára pre utečencov pri OSN evidoval koncom roka 2014 54,96 milióna ľudí, ktorí boli prinútení opustiť svoje domovy následkom perzekúcie, vojnového konfliktu, násilia alebo popierania ľudských práv. Ak sa pozrieme na štruktúru tejto skupiny, budú tam zastúpení títo ľudia:

  • 14,4 milióna ľudí so statusom utečenca

  • 1,8 milióna žiadateľov o azyl

  • 126 800 ľudí, ktorí sa v danom roku vrátili do svojej vlasti (nie na miesto svojho bydliska)

  • 1,8 milióna ľudí, ktorí sa vrátili do svojho domova (teda tam, kde predtým žili)

  • 32,3 milióna ľudí, ktorí sú pod záštitou organizácie komisára, avšak premiestnení v rámci svojej krajiny (utečenci vo svojej vlastnej krajine)

  • 3,5 milióna ľudí bez akéhokoľvek štatútu

  • 1,1 milióna ľudí, ktorí sú pod záštitou organizácie bez udania dôvodu

Medziročne sa dané číslo zvýšilo o 8,3 milióna ľudí, pričom išlo o najvyšší medziročný nárast, odkedy sa táto štatistika vedie. Aby bol obraz ešte konkrétnejší, počas roku 2014 bolo nútených opustiť svoje domovy 42.500 ľudí denne1.Pre lepšiu predstavivosť tak každodenne opustí svoje domovy obyvateľstvo Zvolena2.

Posuňme sa o krok ďalej a pozrime sa, ako to vyzerá s krajinami, z ktorých ľudia utekajú najviac v posledných rokoch a vôbec kam prichádzajú, ak hovoríme o tom, že všetci nám chcú zabrať miesta, napríklad v Hornej Maríkovej, Cíferi, či dokonca v Trebišove a Vranove. Posledný publikovaný dokument z roku 2015 uvádza, že číslo 14,4 milióna sa zvýšilo ku koncu júna 2015 na približne 15,1 milióna, t. j. mesačne utečie zo svojej krajiny vyše 100 000 ľudí. Toto číslo sa za posledných 5 rokov zvýšilo o 4,7 milióna, v roku 2010 bolo na celom svete evidovaných Úradom vysokého komisára pre utečencov len 10,4 milióna ľudí so statusom utečenca.3

Hlavným kontribútorom v negatívnom trende je ozbrojený konflikt v Sýrii, keďže vynímajúc počty, ktoré s daným faktom priamo súvisia, vzrástol počet utečencov od konca roku 2011 do polovice roku 2015 len o 5%. Zarátajúc sýrsky konflikt prídeme na číslo 45%. Ďalšie konflikty, ktoré mali resp. majú priamy dopad na vývoj tejto štatistiky sa odohrávajú v Afganistane, Burundi, Demokratickej republike Kongo, Mali, Somálsku, Južnom Sudáne či na Ukrajine. Ďalším negatívnym faktom je, že počet ľudí vracajúcich sa do svojich domovov neustále klesá, čo naznačuje, že utečenecká kríza sa stáva chronickým svárom našej spoločnosti.4

Sýria je krajinou číslo 1 v počte utečencov, Za zmienku stojí fakt, že pred ozbrojeným konfliktom bolo oficiálne číslo na úrovni 10.000 ročne, avšak dnes žije 4,2 milióna Sýrčanov mimo svojej krajiny väčšinou v utečeneckých táboroch v susediacich štátoch, 1,8 milióna v Turecku, 1,2 milióna v Libanone, vyše 600 tisíc v Jordánsku, štvrť milióna v Iraku, či približne 130 tisíc v Egypte. Z európskych krajín bolo číslom 1 Nemecko s približne 66 tisícmi Sýrčanov registrovaných v polovici roku 2015. Druhou krajinou je Afganistan, kde je na úteku z domova vyše 2,6 milióna obyvateľov tejto krajiny, z toho väčšina z nich žije opäť v okolitých krajinách, v Pakistane je to 1,5 milióna, v Iráne takmer milión. Číslom 3 je Somálsko, ktoré ráta svojich utečencov na 1,1 milióna a opäť raz ich drvivá väčšina žije v okolitých krajinách, vyše 400 tisíc v Keni, po štvrť milióne v Jemene a Etiopii. Tieto krajiny nasledujú Južný Sudán (744 100) a Sudán (640 900), ktoré uzatvárajú TOP 5. Za nimi nasledujú Demokratická republika Kongo (535 300), Stredoafrická republika (470 600), Myanmar (458 400), Eritrea (383 900) a Irak (377 700).5

Iba ako krátke zhrnutie už uvedených faktov si môžeme zrekapitulovať top krajiny, kde sa utečenci zdržiavajú. Krajinou číslo jedna je Turecko s utečeneckou populáciou rátajúcou 1,8 milióna, nasleduje Pakistan s 1,5 miliónmi, Libanon s 1,2 miliónmi, Irán s takmer 1 miliónom a TOP 5 uzatvára Etiopia s vyše 700 tisícmi osobami hľadajúcimi útočište pred prenasledovaním a vojnou.6

Mohol by som vymenovávať mnoho ďalších udivujúcich faktov, ktoré nie sú vonkoncom predmetom diskusie, ak sa vôbec spôsob komunikácie na túto tému dá diskusiou nazvať. Faktom však zostáva, že to, akým spôsobom reflektujeme na migračnú krízu a aké potenciálne riešenia navrhujeme, nás stavia na úroveň nekompetentných a xenofóbnych ľudí. Faktom zostáva aj to, že migračnú krízu nezvládajú najmä politické elity, ktoré rozohrávajú hry v príkrom rozpore s Deklaráciou základných práv OSN, nereflektujú na potreby obyčajných ľudí a už vonkoncom sa nesprávajú zodpovedne voči svojim vlastným obyvateľom. Namiesto proaktívneho riešenia problému, ktorým je pre Európanov predovšetkým konflikt v Sýrii a následne nestabilita v regióne východnej Afriky a Stredného východu, riešime zástupné problémy prerozdeľovania utečencov. Namiesto proaktívneho rokovania so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré môžu urovnať problémy, ktoré sú základným popudom k migrácií miliónov, riešime malicherné spory o geopolitických sférach vplyvu a nechávame sa vťahovať do špinavých hier iných globálnych hráčov, v tomto prípade USA a Ruska. Riešime hot spoty a mechanizmy včleňovania utečencov do spoločnosti, ale neriešime osudy ľudí, ktorí nikdy nechceli opustiť vlastnú krajinu. Pritom mierové riešenie by malo byť v záujme všetkých ľudí odhliadajúc od rasy, náboženstva či pohlavia. Naši politici sú tými, ktorých sme si zvolili, aby rozvíjali našu spoločnosť pre blaho všetkých, ak to nedokážu v malom meradle, prečo by to mali dokázať v globálnom? A prečo daný stav tolerujeme mysliac si, že lepšie aj tak nebude? Práve tým, že akceptujeme neschopnosť svojich predstaviteľov, definujeme samých seba ako neschopných akejkoľvek akcie. A preto sme všetci istým spôsobom súčasťou problému.

Ak nezvládneme milión teraz, nezvládneme desiatky miliónov neskôr. A druhá vlna migrácie, ktorá túto planétu čaká, nebude vonkoncom taká vľúdna, ako je táto. Treba si uvedomiť, že v roku 2013 bolo zo svojich domovov nútených odísť v dôsledku klimatických zmien výše 22 miliónov ľudí a toto číslo zahŕňa len oficiálne štatistiky UNHCR. Následky klimatických zmien postihnú v nasledujúcich rokoch stovky miliónov ľudí, ktorí stratia svoje domovy následkom stúpajúcich hladín morí, nedostatku pitnej vody či znižovaním výnosov poľnohospodárskej výroby. Súčasné kríza má v porovnaní s globálnou environmentálnou krízou pomerne jednoduché riešenie. Ako chceme zvládnuť krízu, kde ľuďom pôjde o holú existenciu? Tu už pôjde o prežitie, čo je základným pudom každého jedinca a kde racionalita ustupuje základným potrebám. Potom už nebudú stačiť ostnaté ploty a múry na hraniciach, dokonca ani munícia do zbraní. Budeme ochotní strieľať iných ľudí ako zver? Odpovedzte si sami.

 

Zdroje: 

UNHCR Statistical Yearbook 2014: Popri tom sa uvádza v ďalšej štatistike, že v prvom polroku roku 2015 sa dané číslo prehuplo cez 58 miliónov, čiže za prvých 6 mesiacov roku sa zvýšilo o viac ako 3 milióny.

2  Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2016-04-28.

UNHCR Mid Year Trends 2015. http://www.unhcr.org. 

UNHCR Mid Year Trends 2015. http://www.unhcr.org. 

UNHCR Mid Year Trends 2015. http://www.unhcr.org. 

UNHCR Mid Year Trends 2015. http://www.unhcr.org. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?