Syndróm krvavých očí alebo prečo je na Slovensku úroveň diskusie veľmi nízka oproti Západu

Autor: Martin Drobena | 4.3.2016 o 21:17 | Karma článku: 7,67 | Prečítané:  997x

Bývam v zahraničí, ale aj napriek tomuto faktu som na Slovensko nezanevrel a dianie na rodnej hrude sledujem aj naďalej a z času na čas aj komentujem. A stretávam sa s fenoménom, ktorému som dal meno syndróm krvavých očí. 

Minulý týždeň som sa chcel podeliť o svoje skúsenosti so životom vo Švédsku, de facto poukázať na to, ktoré faktory špecifikujú a vytvárajú spoločenskú zmluvu medzi jej členmi a ako sa odlišuje od Slovenska. Hlavne mentálne. Spomenul som solidaritu, zodpovednosť, relatívnu rovnosť a rešpekt. Pomenoval som veci, ako ich reflektujeme ja a moja rodina s odstupom času. Nečakal som azda nejakú svetobornú diskusiu pod článkom, ale väčšina reakcií ma zaskočila. Slovensko sa profiluje na diskusných fórach v mnohých prípadoch ako krajina "najznalejších, najmúdrejších a najpokrokovejších mudrlantov" v Európe, hlavne pokiaľ sa jedná o kritiku do vlastných radov. Nejdem paušalizovať, skôr ma zaujala argumentačná stránka diskutérov a ich jednostranné videnie sveta. Veď niekedy je najdôležitejšie si kopnúť.  

Opäť raz začnem vlastnou skúsenosťou z krajiny, ktorá je extrémom vo vedení diskusií, involvovaní jednotlivcov a argumentácií (áno, poniektorí si opäť raz môžu kopnúť, ak chcú). Ak chce človek viesť diskusiu vo Švédsku, musí pritom použiť hlavne logickú argumentáciu. Emócie len dofarbujú fakty a obohacujú komunikáciu. V zásade sa ľudia snažia do diskusie vnášať pozitívne emočné prvky, nakoľko sa očakáva zmena, ktorá má viesť k zlepšeniu súčasného stavu. Diskusia je otvorená, otázky formuluje ktokoľvek, či už je prizvaný alebo je len náhodným svedkom. Argumentuje sa vo všetkých možných rovinách, ktoré sa problematiky týkajú a argumentuje sa pre aj proti. Organizátor diskusiu len usmerňuje, aby sa neodklonila od stanovenej témy a viedla ku konečnému výsledku, ktorým z drvivej väčšiny býva konsenzus medzi zúčastnenými. Veľmi dôležitým faktorom je, že sa v rámci kritickej argumentácie všetci členovia snažia nájsť skutočné a lepšie riešenie, aj keď niekedy komplikovaným a zdĺhavým spôsobom Tí, ktorí poznajú náturu severských národov, vedia o čom hovorím, ešte že sa počas diskusie pijú litre kávy. 

Tak a teraz si spolu predstavme obraz zo Slovenska. Ak sa pozrieme do pracovnej sféry, šéf ma vždy pravdu, najmä ak je cudzinec. V spoločenskej diskusii treba prejaviť úctu k starším a neodvrávať, aj keď hlavne racionálna argumentácia je zdravá pre správne pomenovanie problému a definovanie riešenia, nie ticho a už tobôž nie monológ. Argumentácia je vymieňanie názorov a pohľadov na diskutovanú problematiku, nie priestorom na osobné útoky a vzájomné osočovanie. Tu máme skvelý príklad u politikov, ktorí odbornú argumentáciu buď úplne odmietajú, alebo vôbec neovládajú. Alebo sa spoliehajú na emočné presviedčanie ľudí, preto u nás prevládajú kontroverzné témy rozdeľujúce spoločnosť. 

Otázkou zostáva, prečo tomu tak je. Určite je tu mnoho faktorov, ja osobne však zastávam názor, že hlavným faktorom je podpora zdravej diskusie vo vzdelávacom procese v kombinácii s podporou zvedavosti detí počas ich výchovy. Pokiaľ rodičia podporujú prirodzenú túžbu svojich ratolestí po vedomostiach a motivujú ich kladením správnych otázok k hľadaniu odpovedí a pokiaľ pedagógovia v škole riadia vzdelávací proces obdobným spôsobom, dostavia sa výsledky v podobe kritického myslenia, otvorenej komunikácie a skutočnej túžby hľadania žiadaného výsledku. A spoločenská objednávka? Nebude potrebná, lebo bude prirodzeným dôsledkom daného procesu. Nehľadiac na fakt, že podporou kritického myslenia a otvorenej diskusie sa spoločnosť očistí od demagógov a oportunistov bez vlastného názoru. Deti v škole v Škandinávii nemajú problém, učitelia vedú vzdelávanie formou otvorenej diskusie a deti učia vyjadrovať svoje názory. Preto už môj syn, hoci je len druhák na základnej škole, vie písať vlastné blogy a prezentovať ich pred triedou. Ďeťom vlastným spôsobom. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?