A jednou Tě vemu do Švédska alebo prečo je Slovensko niekde inde

Autor: Martin Drobena | 28.2.2016 o 8:15 | Karma článku: 12,53 | Prečítané:  5552x

A jednou Ťe vemu do Švédska. Na tejto vete sme sa zabávali pri pozeraní Kusturicovej kultovej komédie Čierna mačka, biely kocúr. Švédsko je snom mnohých, symbolom blahobytu a vysokého životného štandardu. A nie je Slovensko. 

Mohol by som začať opisovať historickú faktografiu krajiny, do ktorej sa naša rodina presťahovala presne 30. septembra 2013, ale toto nie je cieľom môjho článku. Chcem sprostredkovať dojmy z prvých momentov našej rodiny, ktoré sa mi hlboko vryli do pamäti a ktoré sa neskôr kryštalizovali pri poznávaní systému, ľudí a prostredia, v ktorom sme sa ocitli. Švédsko, čo na tom môže byť tak odlišné? Túto otázku mi kladie mnoho ľudí, s ktorými sa o odlišnostiach a špecifikách tejto severskej krajiny rozprávam.

Švédsko je skutočne iné, iné ako Slovensko, iné ako Rakúsko, iné ako Nemecko. Je v Európe a predsa tak trochu neeurópske. V čom sa teda Švédsko odlišuje od krajín kontinentálnej Európy? Je to predovšetkým vysokou mierou solidarity, ktorú reflektuje veľmi dobre vyvinutý sociálny systém podporovaný všetkými občanmi krajiny, ďalej v spoločenskom vedomí slova MY a napokon vo význame  slova zodpovednosť. Všetky tieto faktory výrazným spôsobom prispievajú k úspešnému imidžu krajiny. 

Švédi s obľubou hovorievajú, že jednotlivec nie je viac ako skupina, v ktorej žije. Doslova "tro inte att DU är mer än OSS" alebo voľným prekladom "nemysli si, že TY si viac ako MY". Toto alturistické pravidlo vštepujú všetkým už od predškolskej výchovy, a to aj napriek tomu, že ku každému človeku pristupujú idividuálne. Už pani učiteľka v škôlke ráno podá každému dieťaťu ruku a vedie s ním krátky dialóg o tom, ako sa má. Spoločnosť vštepuje každému pocit výnimočnosti, ktorou sa odlišuje v istom smere od iných. Individuálne schopnosti sú však používané ako prostriedok spolupráce medzi jednotlivými členmi spoločenstva. Tento princíp je predobrazom úspešného a silného jednotlivca, ktorý však reflektuje potreby sociálnej skupiny, do ktorej je včlenený. Napriek idividualizmu cíti zodpovednosť za spoločnosť ako takú. 

Švédi nepoznajú vykanie, ktoré je aj cudzincovi po dva a pol roku pobytu veľmi neprirodzené. Tykanie si ľudí z rôznych spoločenských a profesných vrstiev tiež zvýrazňuje väzby jednotlivcov na spoločnosť, podporujú všeobecnú rovnosť človeka s človekom a vyjadrujú nepísanú spoločenskú zmluvu, na základe ktorej jednotlivec koná v prospech spoločnosti, ktorá mu spätne poskytuje sociálne výhody a spoločenský status. 

Dôsledkom tohto jednania je de facto vysoko vyvinutý cit pre zodpovednosť a rešpektovanie pravidiel. Vo Švédsku je jedna z najnižších mier korupcie na svete. Ďalším faktom je, že ľudia si z veľkej väčšiny ctia zákon a jeho porušovanie je neprizodzeným javom, s ktorým sa Švédi vedia ťažko stotožniť, ak to vôbec dokážu. Tu by bola na mieste poznámka, že vďaka politike otvorených dverí je trend prílevom cudzincov negatívny a všetci vieme dôvody. Vo Švédsku je rozdiel medzi domácim obyvateľstvom a prisťahovalcami v dodržiavaní zákona priepastný. 

Posledným faktorom, ktorý by som chcel spomenúť, je solidarita. Všetci vieme alebo aspoň tušíme, aké vysoké sú dane v Škandinávii, aj keď by sme mohli polemizovať o skutočnom rozdieli daňovo-odvodového systému na Slovensku a vo Švédsku a to hlavne ku vzťahu k výhodám, ktoré štát poskytuje cez financovanie rôznych športových, vzdelávacích a kultúrnych aktivít, či podporu zdravia a rozvoja detí a mládeže. Solidarita je jedným z nosných pilierov švédskej politiky a je prítomná naprieč celým politickým spektrom. A keďže človek cíti zodpovednosť za druhých, solidarita je prirodzenou súčasťou ich bytia, nakoľko v istej miere zo systému výhod čerpajú všetci. Miera solidarity je rovnaká pre všetkých, preto sa tu nenachádzajú animozity, ktoré by čo i len jediného jednotlivca vyčleňovali zo systému (námatkovo spomeniem vyplácanie rodinných dávok, ktoré vonkoncom nie sú viazané na výšku príjmu alebo príspevok na stravovanie detí v škole, ktoré plne hradí štát). 

 Švédsko je v mnohom odlišné od iných európskych krajín. Ale svojim systémom a vzťahom jednotlivca k spoločnosti a naopak je unikátnym pokusom harmonizácie spolužitia v spoločnosti s minimálnymi sociálnymi rozdielmi pri nepotlačovaní ambícií jednotlivca. Samozrejme to platí len do určitej miery, kedy už je motivácia veľmi úspešného človeka v porovnaní s výhodami čerpanými zo spoločenského systému minimálna. Ale stále možno tento systém nazývať najvydarenejšou formou sociálnej demokracie, akú západný svet pozná. A my Slováci si povzdychneme, že v rámci socialistickej štyridsaťročnej inžinierskej odysey nazývanej socializmus sme sa nedostali ani do polovice toho, čo ľudia dennodenne zažívajú vo Švédsku. 

P.S.: Nebavme sa o sociálnej demokracii na Slovensku. Ako hovorí klasik, takú u nás ešte nehrali. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?