Trnava sa rada hrdí titulom najstaršieho kráľovského mesta na Slovensku. O rok bude oslavovať 760. výročie udelenia privilégií kráľom Belom IV. Trnavský VÚC mestu dokonca vyšiel v ústrety a nazval rok 2008 Rokom Trnavy. A napokon sa predstavitelia mesta prihlásili do súťaže o Európske hlavné mesto kultúry. Šance sú, veď komisia bude vyberať po jednom meste z každej krajiny a v roku 2013 sa určite jedno zo slovenských miest týmto titulom hrdiť bude. Ale mysleli to radniční páni z Trnavy úplne vážne a pristupovali ku kandidatúre mesta kriticky? Alebo si len zo seba a obyvateľov Trnavy strieľali?
Vedenie mesta na čele s primátorom Štefanom Bošnákom a jeho viceprimátormi v Trnave nemenilo už štvrté volebné obdobie. Človek by si pomyslel, že stabilita zákonite vedie k prosperite. Prosperita a stabilita k rozvoju kultúry, tradícií a umenia. Niekedy mám však zvláštny pocit, že prosperita a stabilita pomáha čomukoľvek, len nie kultúre, tradíciám a umeniu. Vedenie Trnavy proklamuje výborné finančné výsledky a rozpočtovú stabilitu, napriek tomu na obnovu pamiatok a zachovanie rázu historického mesta nedbá. Pritom história je podstatnou súčasťou mesta a mala by sa stať hlavným lákadlom pre rozvoj cestovného ruchu. Napriek tomu sa v tomto smere takmer nič nedeje, práve naopak. Trnava mala v stredoveku na území Slovenska najväčšie hradbové opevnenie, to však nepresahovalo plochu 800 x 800 m. Avšak po roku 1989 a hlavne v poslednom období investičná výstavba smeruje do historického centra mesta. Za všetky len tie najmarkantnejšie príklady: multifunkčný dom na Paulínskej ulici, ktorý po rokoch „ležania úhorom“, napokon asi predsa len dokončia, výstavba podobnej budovy na bývalom parkovisku pri pošte v priamom susedstve Trojičného námestia či zastavanie trávnatej plochy pred hlavnou budovou Trnavskej univerzity (samotná situácia ohľadom nehnuteľností, v ktorých fungujú trnavské univerzity, je na ďalší článok väčšieho rozsahu) pre účely výstavby hotela známej siete Holiday Inn. A ďalšia výstavba pravdepodobne bude veselo pokračovať. Príkladom je príprava výstavby v tesnej blízkosti vojenského archívu na Hornopotočnej ulici. Zelených plôch na druhej strane ubúda a šanca na nové mizne priamo úmerne realizovanej výstavbe.
Preto sa ako rodák z Trnavy pýtam, či hlavný architekt mesta rešpektuje architektonický ráz historického centra, či sú pamiatkari slepí, či ignorujú súčasnú situáciu a či si radní páni uvedomujú, že súčasnými krokmi viac ruinujú vzhľad mesta ako takého, ako zveľaďujú. Skutočné mesto nie je také veľké, aby biznis centrá, hotely či polyfunkčné obchodné domy nemohli vyrásť v iných lokalitách. Takisto zámer vytvorenia historického centra bez automobilov je len nerealizovateľným snom tých zopár ľudí, ktorým záleží na historickom odkaze Trnavy. Alebo je 800 metrov tak príliš veľa a mnohých by z toho boleli nohy? Mňa z toho bolí hlava. Z mesta, ktoré mohlo byť oázou pre dušu milovníkov umenia, histórie, romantiky, sa stáva nenažrané monštrum s chtíčom speňaženia akejkoľvek príležitosti. Za akú cenu? Vyrovnať sa svojimi počinmi bývalej vládnej garde pred rokom 1989 a ich rozbujnenej a chaotickej socialistickej výstavbe realizovanej takými „skvostami“, ako je Kultúrny dom či budova MtF STU?
Možno by sme sa mali zamyslieť nad svojimi činmi, kým nebude tento proces úplne nezvratným. Nie všetky hodnoty sa dajú vyjadriť finančne a práve duchovné hodnoty by mali byť a ostať blízke vedeniu, ktoré sa tak hrdo odkazuje na kresťanské tradície.